Sluha alebo syn?
Podobenstvo o márnotratnom synovi. – 11A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.
25Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“
Podobenstvo o márnotratnom synovi si isto počul už veľa ráz. Ale zamýšľal si sa niekedy nad tým, prečo starší syn zareagoval tak tvrdo? Prečo sa hneval na otca, že odpustil mladšiemu synovi? Je to vážna otázka, pretože veľa z nás je v podobnom postavení: vieru sme dostali od svojich rodičov, celý život sme prežili v Cirkvi, nikdy sme sa nezatúlali tak ďaleko, ako márnotratný syn. Ľahko sa nám môže stať, že iných ľudí odsúdime podobne, ako starší syn svojho brata.
Starší syn otcovi vyčíta, že mu nikdy nedal ani len kozliatko, aby si urobil hostinu s priateľmi. Je dosť možné, že po takejto hostine dlho túžil, ale nikdy o tom nepovedal otcovi. Prečo? Možno bol príliš hrdý na to, aby si od Otca niečo prosil. Možno si myslel, že ho otec bude mať radšej, keď bude veľa pracovať a málo sa zabávať. Možno rozmýšľal ako sluha – chcel si Otcovu náklonnosť získať svojimi skutkami. Ako však vidíme zo vzťahu s mladším synom, Otcovi príliš nezáležalo na tom, či si synovia jeho lásku „zaslúžia“. Netúžil po vzorných zamestnancoch, ktorí si splnia všetky povinnosti a nebudú pýtať odmeny. Túžil po vzťahu. Po synovi, ktorý k nemu príde a povie mu svojich pádoch a trápeniach. Po synovi, s ktorým sa môže smiať, plakať alebo tancovať. Po synovi, ktorý by svojmu bratovi nezávidel, ale spoločne s Otcom by očakával jeho návrat.
A čo my? Ako odpovedáme na Božiu lásku? Snažíme sa nájsť pravidlá, ktoré treba dodržiavať, „aby nás mal Pán Boh rád“, alebo hľadáme vzťah? Tešíme sa s každodenného života s Bohom, alebo je to pre nás skôr bremeno? Máme srdce sluhu, alebo syna? Závidíme neveriacim, že nemusia dodržiavať prikázania, alebo sme Bohu vďační za Jeho lásku a túžime ju odovzdať aj ostatným ľuďom?
(Starší syn, samozrejme, nerobí chybu, keď pracuje na poli, tak ako my nerobíme chybu, keď žijeme po kresťansky. Oboje je samo v sebe dobré, ale treba si dať pozor, aké sú naše vnútorné motivácie…)